Každý človek má vo svoje dni okorenené i zložitosťou. Nech sa nám zdá akokoľvek situácia zložitá , buďme si na sto percent istý , Boh nenaloží na ramená kríž človeku ťažší , než unesie. Niekedy pod ťarchou krížov padáme. Je to v poriadku , sme ľudia. Na druhej strane  sa otvára otázka , koľko útokov a akých  tie naše kríže  vykrívajú ani netušíme v danú chvíľu. Dozvieme  sa o niektorých  časom. Kríže , ktoré vnímame , ako ťažobu , že sú stále ťažšie spôsobuje jedine to , źe odrážajú útoky , o ktorých možno ani nevieme , no cítime to ako stále ťažší kríž. No tým , źe je na naších ramenách , krije i  náš chrbát. Ako ? Mnohé díky , ktoré nám boli hodené do chrbta sa tým nezapichnú do nášho chrbta , ale do ´´dreveného ´´ kríža , ktorého pociťujeme len váhu.  A ten kríž nadľahčuje sám Kristus , ktorý sa už dávno za nás obetoval. 

Zlo nikdy nevyhrá. Nikdy , pretože nemá šancu.  Boh už dávno zvíťazil nad všetkým zlom. Tak si upokojte srdcia , upokojte duše. Ak máte pocit , že práve Vám ubúdajú sily , choďte s radosťou na spoveď a  po prijatí Eucharistie sa vo Vás začnú diať  silné momenty.  Momenty objatia Kristom , kedy kormidlo lode preberie za Vás a vi budete opäť vstávať posilnený. Zlo nikdy nemá šancu vyhrať , i keď sa to niekedy môže zdať.  Zlo sa tešilo , keď nadobudlo pocit , že vyhralo , keď Kristus poručil svojho Ducha Otcovi a vyddýchol. Čo sa však vstalo ?  Vstal z mŕtvych. ON vstal a žije. Žije s nami , žije v nás. Pokiaľ sa nepustíme Krista , ON nás neopustí , nech by boli  boje akokoľvek zložité. 

Máme MATKU - Máriu našu zástankyňu. Pred ńou má obavy i samotné zlo.  Utiekajme sa k nej , utiekajme sa pod jej ochranu. Ako sa niekedy značili dvere verají krvou Baránka , aby ľudia neboli zahaubení ,( kniha Exodus - druhá kniha Mojžišová , 12.kapitola  )  tak my sa zdobme  ružencom. Zdobme sa Kristovým Milosrdenstvom. Sňal z nás viny svojou predrahou krvou  , my Jeho milostí si môžeme obnoviť v svätej spovedi. Neustále sa zasväcuje s vrúcnou vďakou do Matkynho Nepoškvrneného Srdca a ONA nás ochráni. Ak máme istotu , tak práve túto.  Kráčame DOMOV - tam , kde naša duša už v spojení s Kristom na zemskej púti  a po našej púti na zemi uzrie tvár  Krista.  Odpúšťajme , ako odpúšťal aj Ježiš. Odpúšťajme , ako nám odpúšťa BOH.  Buďme milosrdní , ako je k nám BOH.  ON dokonalý je , my nie , ale úprimnosť srdca  a snaha sú v očiach Boha veľkými.  ON veľký nás maličkých požehnáva , príjmajme Jeho požehnania s dávaním ich svojím blížnym , tak sa naplní - čo ste urobili jednému z mojích maličkých , mne ste urobili.  Požehnaný večer.   Sme ako jahňatká , ale v rukách svojho PASTIERA.    :)